Príliš

Jeden príbeh tisícich tvárí...

Je to len otázka náhody.

Dlhý pohľad, ľahký dotyk, nechcená nervozita.

Prvé slová vyslovené opatrne, niekedy však rýchlo a spontánne.

Úsmev, nemý dar. Noví priatelia.

Prázdny tanier po chutných zákuskoch a vôňa grilovaného mäsa prebúdzajúca chuťové poháriky.

Nakrivo nakrájaný chlieb, no s radosťou. Nikomu to nevadí.

Slnko za kopcami, vôňa noci s prihlasnými reproduktormi.

A jemný vánok prehrabujúci vlasy.

Priveľa pohárov, priveľa fliaš, priveľa radosti a vo vzduchu priveľa nekonečnej slobody.

Svetlo fakieľ, žiara hviezd.

Osamotená osoba s nečakane prázdnym pohľadom, kolísajúca sa na hrane sveta.

Zľutovanie či úmysel? Určite zámer.

Reč bez slov.

Začiatok pádu do raja v pekle.

Existuje hranica...

Priveľa rozumu, priveľa myšlienok, priveľa lásky, priveľa vášne.

Musíte si dať pozor, no nechať sa unášať.

Naveky balansovať na hranici.

Priveľa kriku, priveľa krivdy, priveľa obvinení, priveľa bolesti, priveľa sĺz.

No ten krásny pocit stojí za to.

Nemyslieť, konať.

Neodmietať, poddať sa.

Padnúť a nechať sa biť.

Povedať dosť, prestať krvácať.

Niekedy poviete dosť viac-krát a necháte si ošetrovať rany tým, kto vám ich spôsobil.

Jednosmerná cesta. Ublížiť, či zostať ubližovaným?

Skončiť. Odísť. Opustiť.

Musíte to spraviť bez otázok, bez odpovedí, bez rozmýšľania.

Priveľa vášne...
Spaľujúcej vášne, ktorá vás ochromuje a núti podvedome konať.

Priveľa bolesti...
Pulzujúcej v každom kúsku horiaceho tela.

Láska zabíja.

Zabíja pomaly.

No ona je dôvodom prečo žiť.

Nechať sa ovládnuť, no nenechať sa ovládať.

Milovať do smrti a nezabudnúť spomínať.

S úsmevom.

Neobzerajte sa!

Inak znova padnete...