Predtým ako otvorím oči.
Usmievaš sa na mňa a pritom si balíš cigaretu podvedome
automatizovanými pohybmi prstov.
Tabak sa sype na všetky strany stolíka a zanecháva za sebou
kučeravé čiastočky suchých listov.
Sedím na posteli a pozerám sa smerom kde si.
Kde si bol.
Nechápavo žmurkáš očami, keď zachytíš môj príliš dlhý pohľad.
Akoby si to nevedel, akoby si to nevidel, akoby si nechcel.
No potom bez otázok prekročíš nízku lavicu, na ktorej sa lenivo
rozvaľujú papiere a kusy čistého oblečenia čakajúce na stretnutie so
žehličkou, a otváraš vysoké okno s bielymi rámami.
Je staré a farba sa z neho pomaly odlupuje, no napriek
tomu nestráca svoju krásu.
Široká parapeta vyzývavo ponúka svoj priestor, ktorý je stvorený na
pohodlné sedenie v teplý jesenný deň.
Zapaľuješ cigaretu zápalkou, ktorá jedovato syčí zatiaľ čo páli
papier. Jemné pukanie tabakových listov oznamuje príchod blížiaceho sa sivého
oblaku vyfukovaného k halúzkam stromu načahujúceho sa k oknám.
Zamyslene si naťahujem krátkym spánkom stuhnuté svaly a mračím
sa na miesto kde si.
Kde si bol.
Čo sa s nami stalo?
