Prebúdzanie sa do ospalého sobotňajšieho rána mi prináša zvláštnu formu pokoja a akéhosi nadneseného stavu radosti z toho, že týždeň je za mnou a jediné čo musím spraviť je postaviť sa z postele a otvoriť okno.
Vonku je úžasne. Stačí zavrieť oči a nechať slnečné lúče prenikať do pokožky.
Každým centimetrom kože cítiť intenzívne teplo akoby milimeter po milimetri prehrievalo stuhnuté, napäté svaly a kosti premrznuté zo zimy.
Cítite jar.
Môžete ju dokonca aj vnímať všetkými zmyslami.
Stačí sa len zastaviť a nemyslieť absolútne na nič.
Sedenie na terase zaliatej slnkom, vnímanie hojdačky jemne sa pohupujúcej do stáleho rytmu, vôňa kávy za ktorou sa stačí len natiahnuť a kniha otvárajúca vám oči svojimi nekonečnými hranicami predstavivosti a vymysleného sveta, ktorý unáša z reality.
Vtáci spievajú, jemný vietor sa hrá s vlasmi, ktoré šteklia na tvári a vzduchom sa šíri kurací vývar raziaci z otvoreného okna neďalekej kuchyne.
Šťastie sa nachádza v tých najjednoduchších veciach, ktoré tak zanovito prehliadame a každodenne ignorujeme.
Svetlo nie je len tam, kde vychádza slnko, ale aj tam kde si ho prinesieme.

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára