There is nothing to writing. All you do is sit down at a typewriter and bleed - Ernest Hemingway

sobota 28. júla 2012

Power

Všetko sa točí okolo moci...
Každý po nej túži.  
Je tak lákavé, mať zrazu čokoľvek čo si len zmyslíte.
Tak neodolateľné, prechádzať svetom ako vo vatičke bez väčšej zodpovednosti.
V tejto rýchlej dobe mať moc znamená mať peniaze.
Ale mať peniaze znamená vlastniť a nie vždy vlastniť je všetko čo chceme.
Je to aj o sebaovládaní, jednej z najdvôležitejších cností človeka.
Vedieť sa ovládať znamená mať moc nad sebou samým.
Nepodľahnúť pudom a vášniam. Skrotiť emócie a vedieť s nimi narábať.
Ovplyvňovať ľudí, využiť ich vlastnosti a pochabé túžby proti nim samým. Ovládať ich takým spôsobom, aby si to sami neuvedomovali a navyše sa tomu tešili.
Tak ako Hitler, tak ako Saddám Husajn a stovky a stovky ďalších, ktorých mená sú hlboko vryté krvou svojich nepriateľov aj sfanatizovaných nasledovníkov do histórie ľudstva.
No tým sa dostala ako odpoveď za ich činy nevraživosť a nenávisť miliónov odporcov.
Spáchali priveľa zlých skutkov.
Nechali sa pohltiť.
Mocou.
Zlyhali pod priveľkým náporom.
Ešte stále chcete byť mocní?


Unspoken honesty


Ustupujeme pred tým čo chceme a robíme to, čo musíme aby sme dokázali všetkým, že na to máme. 
Koho trápi, že nás to nenapĺňa, nebaví a nič z toho vlastne ani nechceme?
Občas to nepohne ani s nami, sme súci len na bezodné frflanie, ktoré sa časom snáď len zhoršuje.
Sme tak veľmi obmedzovaní a spútavaní prekážkami, ktoré sme si sami vytvorili, že sme si pri ich bezvýslednom preliezaní ani nevšimli, že pri nich stoja odomknuté dvere.
A pritom stačí tak málo, aby sme sa k tým dverám dostali a otvorili ich.
Prešli cez ne a silno objali osobu, ktorú oddelovala vlastná betónová konštrukcia.
Tak málo...pár sekúnd, pár minút, pár sĺz, pár prepotených tričiek, pár slov, jedno rozhodnutie a...a pravda. 
Sme voľní.
No my robíme presný opak.
Mlčíme, zatĺkame, popierame samého seba a ticho trpíme. 
Klesáme ku dnu...
A keď sa konečne odhodláme odraziť robíme to nesprávnym spôsobom a tak to vzdávame unavení ležiac na dne uvedomujúc si vlastnú neschopnosť.
Desivý pocit bezbrannosti.
Až kým nám niekto tie múry nezbúra a neobjíme tam schúlenú osobu túžiacu po láske.
A človek sa vynorí nad hladinu.