Obvinený

Keď sa pýtate otázkou "prečo?" očakávate, že na ňu dostanete dostačujúcu odpoveď.
No čo ak odpoveď, ktorá sa vám dostala do uší nie je ani z ďaleka podobná tomu, čo ste si predstavovali?
Pravda býva krutá a život nevyspytateľný.
Ako veľmi sa všetko dokáže zmeniť behom chvíle.
Rozhodnutia formujú život.
Určujú akým smerom sa budete uberať.
Nerozlišujú sa na správne a nesprávne, len tie, ktoré nás ovplyvnia viac a ktoré menej.
Nikto nie je dostatočne schopný posudzovať činy druhých vedené premysleným či už impulzívnym konaním.
Kým nepozná príčinu.
Samozrejme, ľudstvo sa od nepamäti formovalo do spoločností a žiadna spoločnosť nemôže fungovať bez noriem.
Ako však zistiť kedy je miera spravodlivosti a vážnosť správnosti daného momentu taká silná až je správne porušiť pravidlá?
Porušiť bez rán na svedomí...
K životu patrí mýlenie sa tak veľmi ako skúšanie nových vecí a učenie sa zo správnosti a chýb vlastných rozhodnutí.
Čoho všetkého ste schopní sa vzdať aby ste uverili?
Vlastnej tváre? Sluchu? Hrdosti?
Neobviňujte... možno stačí len zmeniť pohľad na svet.

Hidden knowledge

Život je pominuteľný. 
Je krehký a nestály.
Je odkázaný vytvárať nám obraz.
Aj keď vieme, že si za všetko môžeme sami, stále sme nespokojní. 
Nadávame, mračíme sa, rozčuľujeme, plačeme a ľutujeme, že nemôžeme byť niekym iným.
Nemôžeme?

Môžeš byť kýmkoľvek, s kýmkoľvek a robiť čokoľvek, jediná dôležitá vec na tom je, aby si sa o to dostatočne tvrdo snažil a výhra bola tým najuspokojivejším víťazstvom prinášajúcim radosť do života.
Môžeš sa zmeniť.
Zmeniť môžeš svoj výzor, intonáciu hlasu, životný štýl, svoj slovník a postoj, no stále budeš tou istou osobou s tými istými túžbami.
Môžeš odcestovať, spoznať nových ľudí a svoj starý život nechať ďaleko za hranicami štátu, ktorý s vetrom o preteky míňaš za zvuku cestnej motorky.
No sám pred sebou neutečieš.
Staré problémy ťa doženú.
Výčitky odzbroja.
No až sa im postavíš oproti ignorujúc nepríjemné pocity v bruchu, ťažké dýchanie a všetky tie hororové scenáre vytvárajúce sa v tvojej hlave, až vtedy skutočne vyhráš.
Pri pohľade do zrkadla sa usmeješ na osobu, ktorá dokázala, že nič na svete nie je nemožné ak sa dokážeš postaviť tvárou vlastnému strachu.

Život je pominuteľný.
Je krehký a nestály.
Aj keď vieme, že za všetko môžeme sami, ďalej robíme tie isté chyby.
Ale môžeme byť niekym iným.
Môžeme byť sami sebou a pritom spokojní.
Vieme presne čo treba spraviť.
Tak položte si otázku : Prečo tu ešte stále sedím?!