Je krehký a nestály.
Je odkázaný vytvárať nám obraz.
Aj keď vieme, že si za všetko môžeme sami, stále sme nespokojní.
Nadávame, mračíme sa, rozčuľujeme, plačeme a ľutujeme, že nemôžeme byť niekym iným.
Nemôžeme?
Môžeš byť kýmkoľvek, s kýmkoľvek a robiť čokoľvek, jediná dôležitá vec na tom je, aby si sa o to dostatočne tvrdo snažil a výhra bola tým najuspokojivejším víťazstvom prinášajúcim radosť do života.
Môžeš sa zmeniť.
Zmeniť môžeš svoj výzor, intonáciu hlasu, životný štýl, svoj slovník a postoj, no stále budeš tou istou osobou s tými istými túžbami.
Môžeš odcestovať, spoznať nových ľudí a svoj starý život nechať ďaleko za hranicami štátu, ktorý s vetrom o preteky míňaš za zvuku cestnej motorky.
No sám pred sebou neutečieš.
Staré problémy ťa doženú.
Výčitky odzbroja.
No až sa im postavíš oproti ignorujúc nepríjemné pocity v bruchu, ťažké dýchanie a všetky tie hororové scenáre vytvárajúce sa v tvojej hlave, až vtedy skutočne vyhráš.
Pri pohľade do zrkadla sa usmeješ na osobu, ktorá dokázala, že nič na svete nie je nemožné ak sa dokážeš postaviť tvárou vlastnému strachu.
Život je pominuteľný.
Je krehký a nestály.
Aj keď vieme, že za všetko môžeme sami, ďalej robíme tie isté chyby.
Ale môžeme byť niekym iným.
Môžeme byť sami sebou a pritom spokojní.
Vieme presne čo treba spraviť.
Tak položte si otázku : Prečo tu ešte stále sedím?!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára