A načo...
Príťažlivosť, chémia, chuť objavovať.
Tá najspontánnejšia reakcia, vyvolaná letmým podnetom.
Organizmus sa prepína do stavu najvyššej stresovej situácie. Tak zaskočí alebo milo prekvapí?
Stačí náznak, zmena intonácie hlasu, či premyslený pohyb ako učenie sa rozhýbavania celého sveta do protismeru.
Vášeň zaplaví rozum.
Zákerný úsmev sa hlboko usadí a nemizne.
Stačí len vytiahnuť všetky zbrane a ide sa na najsladší boj.
Na ďalší deň spokojnosť na tvári a v spomienkach citlivé pery.
Odrážané okamihy v sklenom pohľade do zrkadla.
Modrina pod tričkom, sebavedomá chôdza vo svetlách reflektorov obyčajnej ulice.
Svet vám leží pri nohách.
"Jedna nula," skonštatovanie predchádzajúce krutý úsmev po zablikaní telefónu.
Vymazaná nedočítaná sms-ka bez výčitiek svedomia.
Na druhý deň kruté uvedomenie si, že pre život nie je potrebný len vzduch, voda a jedlo.
Regály s jogurtami.
Chvíľa napätia, vhodný okamih, úmyselná zrážka, košík na zemi.
Očakávaný ohlas, horlivé ospravedlnenia.
Očný kontakt, pochopenie.
Viac ako tisíc slov, krátke zaváhanie, hlboký pohľad.
Cesta voľná.
Nová hra, etika zlomená. Morálka v koncoch?
Nie, len iný smer.
Život je hra.
Najúžasnejšia a najzábavnejšia.
Kým nezakopnete.
Pozor, sme predurčený zakopávať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára