Stáročia sa kvôli tejto otázke viedli nikdy nekončiace konflikty.
Ľudia sa hádajú, bijú, rozchádzajú a rozvádzajú.
A vina, či už nevinnosť zostáva vždy niekde v strede.
Ide o chémiu alebo je v tom niečo viac?
Viac znamená problémy.
Môže však znamenať jedno veľké riešenie.
Buď sa chytíme príležitosti alebo budeme dlho potom ľutovať, búchať si hlavu o stenu, či nadávať na toho druhého, že nás nechal samého v takejto situácií.
Akoby ste vyprahnutý stáli v strede púšte Atacama a čakali na dážď uvedomujúc si že pršalo pred týždňom.
Zožieraný sebou v bezvýchodiskovej situácií, neprestávajúcej tme.
Až kým znova niekoho nestretnete a nezopakujete rovnaké chyby...poučíme sa niekedy?
Aký si myslíte, že je toto typ lásky?
Pokrytecký samotným popieraním pravdy deštruktívnym spôsobom.
No sú aj iné riešenia.
Tak, keď už to vieme...načo tá bolesť?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára