Nech ste už akokoľvek zaťatý romantik, vždy je to ľudská silueta alebo postava, ktorá sa k vám svojím knísavým či ladným pohybom
blíži.
Stačí pár krokov, spôsob akým kladie nohy pred seba, uhol do
ktorého skŕča kolená alebo ruky volne zvesené pri tele pravidelne sa pohybujúce
v rytme krokov. Nedokážete sa neobzrieť, svojim nemým krikom si pýta vašu
pozornosť.
Niečo vo vašom vnútri vás zastaví, cukne a ďalší pohyb vpred je tak nútený a ťažký ako nikdy predtým.
V hlave si rýchlo vyberiete medzi dvoma možnosťami.
Jednou hlúpou, no v tej chvíli zdanlivo najprijateľnejšou, rozbehnúť sa preč a ignorovať splašený tlkot srdca.
Alebo tou druhou, rozumnejšou, jednoducho sa otočiť a čeliť pohľadu tých
najhlbokejších očí so všetkou hrdosťou, ktorú ste v sebe schopný nabrať.
A zrazu tá bublina praskne...a s podľamujúcimi sa
kolenami sa cítite ako ten najzraniteľnejší človek na svete.
Predtým ako sa prinútite vysloviť aspoň obyčajné slovo na
pozdrav máte chuť kričať, plakať, smiať sa a v žalúdku cítite známe
chvenie.
V tom momente by ste radšej ležali zavretý na
psychiatrii s diagnostikou mentálna retardácia ako stáli oproti človeku,
ktorý vám tento zmetený stav privodil.
Vtedy však príde nečakaný zvrat a po odhalení predných
zubov poukazujúcich na podmanivý úsmev nechcete aby sa tento stav citovej beztiaže
a návalu blaženosti niekedy skončil.
Nečakane všetko začne dávať zmysel, akoby ste našli stratený
kus puzzle, ktorý ste tak dlho hľadali.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára