Tiaha. Smútok. Chlad.
Tiahnuci sa to zo všetkých strán.
Cítite sa bezradne a najradšej by ste sa rozbehli z tohoto zlého sna preč.
Krásne spomienky leta odvial severák aj s patričnou dávkou vločiek.
Zabodávajú sa do studenej tváre a nútia náhliť sa do vyhrievaných priestorov.
Občas však aj veselo pukajúci oheň a froté deka, s ľahkosťou spievajúca pieseň holej pokožke nedokáže ten chlad zahnať.
Oheň hasne, čaj chladne, sviečka sa topí, vonku sa zvečerieva.
Tuhšie sa objímete, pohľadom prejdete po rozčítanej knihe a rozmýšľate nad tým, kde sa stala chyba.
Nad dverami zazvoní zvonček.
Hodiny na stene slávnostne odbili šiestu hodinu.
Buchot krokov na podlahe, zaštrnkanie kľúčov v zámke.
Rozmazané obrysy, osoba v šere, objatie zmrznutej vetrovky.
Prievanom zabuchnuté dvere.
Blikajúce svetlo obrazovky mihajúce sa v mäkkom svetle lampy.
Horúce dotyky, vŕzganie zipsov, jemné vlasy na tvári a pár dní neoholené strnisko, vzrušujúco štekliace na krku.
Žiadne náznaky, teplo na koži a motýle v bruchu.
Konečne chvíľa v nekonečnom objatí a démoni tmy?
Stratení v šepkaní slov lásky a zvuku tlkotu srdca bijúceho len pár centimetrov od tvári.
Najkrajší pocit.
Voľnosť, bezpečnosť, vášeň i šťastie, radosť aj spokojnosť.
Čakáte čo sa stane?
Koniec je v nedohľadne.
Vzácnosť chvíle.
Chvíľa lásky.
Láska srdca.
Srdce človeka.
Človek nevšednosti.
A nevšednosť?
... nekonečnej radosti.

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára