Purpurový koberec

Tichá noc pretínaná jemným narážaním halúzok stromu o spálňové okno.

Vôňa noci miešajúca sa s teplými tónmi vôni leta.

Seno, vyhriata tráva, lúčne byliny alebo skôr záhradné, ktoré nestihlo cez deň vypáliť ostré slnko. Cvrlikanie cvrčkov a tlmený zvuk motora.

Ľahký spánok narušený nepríjemným pípaním mobilu.
...od zajtra mením tóny.

Chladná svietiaca kocka na nočnom stolíku.

Ostré svetlo, rozmazaný displej a na ňom vlnovky.

Nie, čiarky. Vlastne slová.

Už spíš?

Známe číslo v zabudnutom živote a množstvo nezodpovedaných otázok.

Hrám monopoly. Som v najlepšom, nevyrušuj

Som pred domom

Ja v dome

...no tak

Cvaknutie zámky, odchýlené dvere, prudký závan nočného chladu.

Nesmelé kroky, rozpačité pohľady, váhavé odhady.

Čaj?

Radšej kávu.

Je veľa hodín.

Tak víno.

Vodka je v mrazničke.

Vždy sme si rozumeli.

Škrípajúca skrinka, cingot skla a jemný buchot dopadajúceho ľadu na dno pohárov.

Starý gauč, známy koberec. Purpurový.

Ideme hrať fľašu?

Nemám koho pozvať.

Ty stačíš.

Neviem koľko ti naliať.

Priveľa.

Je to potrebné?

Je to tak správne.

Alkohol neospravedlňuje.

Ani srdce.

To áno.

Len hlava všetko komplikuje.

Tak na zdravie, filozof!

Na budúcnosť.

Dlhé dúšky, oheň v hrdle, prázdno v hlave, hviezdy v očiach.

Odraz farieb obrazov z telky na koži.

Dlhé mĺkve chvíle striedajúce sa s hlasným smiechom. Nezastaviteľným.

Teplo na hrudi, bolesť na duši, záplata na srdci.

Roztrhaná...a znova zošívaná. Nedbalo na koberci.

O tretej v noci.

Až do rána. A medzi tým ešte raz.

Horúci vzduch, vlhká deka, lenivé bozky.

A znova je na chvíľu všetko ako má byť.

Až kým nevyjde slnko.