Telocvičňa

Dlhý týždeň, krátke noci, únavné služby a prirýchle večere.

Ruže v lícach, úsmev na perách, prázdno v hlave.

Tvrdé údery, ruky na zemi, dych stratený.

A bolesť je príjemná satisfakcia.

Spútava zmysly, ale uvoľňuje dušu.

Žiadna hra, žiadne pretvárky. Srdce na dlani.

Mokré žinenky, žiarivé svetlá, ťažké vrecia a hlboké oči. Zlá kombinácia.

Rozhádzané náradie, hodiny odbili koniec a v telocvični ani duše.

Len vydýchaný vzduch.

Medicinbaly na kope, kroky v pozadí, prekvapený výraz a iskry v očiach... niekedy tak klamlivé.

Hudba naplno a neznámy úsmev známeho.

Váhavé pohnutie a otvorená minerálka na parapete.

Osviežujúci chlad vody hasiaci oheň. Nedostatočne.

Dymové okno a za ním nič rozpoznateľné. 

Ako v hustej hmle...stále blúdim.

Horúci dych na krku a sucho v ústach.

Zatvorené oči, hlboký nádych a tlmený zvuk búchania činiek.

Dotyk pier na vlhkej koži. Elektrizujúci.

Tlak na bedrách.

Tvárou v tvár s otázkou v očiach.

Ruky v dlaniach, na bruchu, na prsiach.

Veci na zemi, dvaja ľudia stratení. 

Nenávratne unesení. 

Bez slov, bez otázok, bez výčitiek.

Zatiaľ čo minerálka pokojne steká z parapety na zem.