Dnes je deň
ako každý iný, keď ste sladko zaspávali a zobudili sa prineskoro.
Priskoro nešťastní.
Na stole
otvorený diár a v ňom tisíce slov.
V pere čierny
atrament a myšlienky na spomienky zhmotnené na modrých linajkách mnohých
strán.
O strachu
bez nástrah, o živote na vážkach,
o dni bez
noci, o svete na konci
lenivého pohŕdania
vlastnej bezmocnosti.
O nemennosti
krivdy a dlhých daždivých dní sebeckosti.
Svet skazenej
radosti a voľných myšlienok všetkých ľudí bez minulosti.
Na ktorú sa
stihlo nemyslieť, no nezabudlo.
Pátrame,
letíme, nestíhame, kričíme, ideme, padáme, učíme sa, napredujeme, mokneme, motáme sa, plačeme, bojíme sa,
zaspávame, pijeme, vychutnávame, dýchame, žijeme.
A dúfame
v lepší zajtrajšok opierajúc sa o barličku zvyškov optimizmu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára