Tiaha

Bodavá bolesť v hrdle, zverák na pľúcach, pálenie v nose.

Stovky ton chladu drvia rebrá.

Pred očami hmla striedajúca zelené svetlo prelínané húfmi mikroskopických živočíchov.

Ťažké nohy neschopné pohybu a ruky ako zaliate v betóne.

Beznádej striedajúca sa s pocitmi mrazivého zmierenia.

A v okolí ďalší obrys postavy, márne sa snažiacej vzdorovať uväzňujúcej mase vody.

Posledné minúty života, ku ktorému prerážajú cez hladinu čiastočky slnečného svetla.

Posledné zvyšky síl nahromadené v tŕpnucom tele s chradnúcou dušou.

Posledná šanca na posledný pokus vytiahnuť sa nad hladinu.

Lenže si tu ešte ty.

Tiež sa topíš, máš to ťažké.

Vidím, že nevládzeš, že to už nezvládaš.

Zabudol si veriť. Poddal si sa. Vzdal.

Cez páliace oči hľadím na tvoj neostrý obraz.

Ak ťa nedokážem vytiahnuť nad hladinu, stiahneš ma na dno.

Tak únavné...stále zachraňovať seba samého, slabými končatinami vzdorovať mrazivému chladu vody, keď nie je ruka, ktorá by nám pomohla.

Hlučné ticho zo všetkých strán naráža na krehké bubienky.

Trhá srdce.

Je jedno ako ste hlboko, občas treba pomôcť topiacemu sa nad vami, aby ste zachránili samých seba.

Len či nie je prineskoro...

Klietka

Šepot stromov.

Ladné presúvanie sa zošuverených listov po suchej zemi.

Hudba lesa.  

Zavreté oči a v pľúcach nádejne čerstvý vzduch.

Povznášajúce vykúpenie z tiahy mesta, ktorá naň dolieha.

Špinavý dôsledok dopadajúci na priedušky hriechov páchaných na prírode.

Na sebe...

Úzkosť.

Cítime sa ako vtáky uviaznuté v opustenej klietke pytliakov.

Chceme z nej von.

Potrebujeme sa zachrániť , no akonáhle sme na slobode, nie sme voľní.

Plní nenaplnených snov a nesplnených túžob blúdime za mrežami ďalšej klietky tvorenej z lepkavých vlákien pavučiny omylov a strachu.

Je oveľa menšia ako bola tá predtým.  

Bez vzduchu.

Visíme vo vákuu a pohyb, ktorým sa posúvame ďalej je len bezbrehé kývanie krídel. 

Zväzujúce dušu.

Obmedzujúce myseľ.

Len tma, ktorú si sami vytvárame.

Vykúpenie sa nachádza až v absurdnom okamihu pripustenia si, že až dokážete prestať unikať z klietky, nájdete stratenú rovnováhu a všetky steny navôkol opadnú.

Život nemusí dávať zmysel, stačí si uvedomiť, že ak ho žijete s vášňou, nikdy nie je úplná tma.