Tiaha

Bodavá bolesť v hrdle, zverák na pľúcach, pálenie v nose.

Stovky ton chladu drvia rebrá.

Pred očami hmla striedajúca zelené svetlo prelínané húfmi mikroskopických živočíchov.

Ťažké nohy neschopné pohybu a ruky ako zaliate v betóne.

Beznádej striedajúca sa s pocitmi mrazivého zmierenia.

A v okolí ďalší obrys postavy, márne sa snažiacej vzdorovať uväzňujúcej mase vody.

Posledné minúty života, ku ktorému prerážajú cez hladinu čiastočky slnečného svetla.

Posledné zvyšky síl nahromadené v tŕpnucom tele s chradnúcou dušou.

Posledná šanca na posledný pokus vytiahnuť sa nad hladinu.

Lenže si tu ešte ty.

Tiež sa topíš, máš to ťažké.

Vidím, že nevládzeš, že to už nezvládaš.

Zabudol si veriť. Poddal si sa. Vzdal.

Cez páliace oči hľadím na tvoj neostrý obraz.

Ak ťa nedokážem vytiahnuť nad hladinu, stiahneš ma na dno.

Tak únavné...stále zachraňovať seba samého, slabými končatinami vzdorovať mrazivému chladu vody, keď nie je ruka, ktorá by nám pomohla.

Hlučné ticho zo všetkých strán naráža na krehké bubienky.

Trhá srdce.

Je jedno ako ste hlboko, občas treba pomôcť topiacemu sa nad vami, aby ste zachránili samých seba.

Len či nie je prineskoro...