Kým nezakoplneme

Fyzická láska. Ale aj zaľúbenosť?
A načo...
Príťažlivosť, chémia, chuť objavovať.
Tá najspontánnejšia reakcia, vyvolaná letmým podnetom.
Organizmus sa prepína do stavu najvyššej stresovej situácie. Tak zaskočí alebo milo prekvapí?
Stačí náznak, zmena intonácie hlasu, či premyslený pohyb ako učenie sa rozhýbavania celého sveta do protismeru.
Vášeň zaplaví rozum.
Zákerný úsmev sa hlboko usadí  a nemizne.
Stačí len vytiahnuť všetky zbrane a ide sa na najsladší boj.
Na ďalší deň spokojnosť na tvári a v spomienkach citlivé pery.
Odrážané okamihy v sklenom pohľade do zrkadla.
Modrina pod tričkom, sebavedomá chôdza vo svetlách reflektorov obyčajnej ulice.
Svet vám leží pri nohách.
"Jedna nula," skonštatovanie predchádzajúce krutý úsmev po zablikaní telefónu.
Vymazaná nedočítaná sms-ka bez výčitiek svedomia.
Na druhý deň kruté uvedomenie si, že pre život nie je potrebný len vzduch, voda a jedlo.
Regály s jogurtami.
Chvíľa napätia, vhodný okamih, úmyselná zrážka, košík na zemi.
Očakávaný ohlas, horlivé ospravedlnenia.
Očný kontakt, pochopenie.
Viac ako tisíc slov, krátke zaváhanie, hlboký pohľad.
Cesta voľná.
Nová hra, etika zlomená. Morálka v koncoch?
Nie, len iný smer.
Život je hra.
Najúžasnejšia a najzábavnejšia.
Kým nezakopnete.
Pozor, sme predurčený zakopávať.

Possibilita di amore

Dá sa oddeliť fyzická láska od psychickej?
Stáročia sa kvôli tejto otázke viedli nikdy nekončiace konflikty.
Ľudia sa hádajú, bijú, rozchádzajú a rozvádzajú.
A vina, či už nevinnosť zostáva vždy niekde v strede.
Ide o chémiu alebo je v tom niečo viac?
Viac znamená problémy.
Môže však znamenať jedno veľké riešenie.
Buď sa chytíme príležitosti alebo budeme dlho potom ľutovať, búchať si hlavu o stenu, či nadávať na toho druhého, že nás nechal samého v takejto situácií.
Akoby ste vyprahnutý stáli v strede púšte Atacama a čakali na dážď uvedomujúc si že pršalo pred týždňom.
Zožieraný sebou v bezvýchodiskovej situácií, neprestávajúcej tme.
Až kým znova niekoho nestretnete a nezopakujete rovnaké chyby...poučíme sa niekedy?
Aký si myslíte, že je toto typ lásky?
Pokrytecký samotným popieraním pravdy deštruktívnym spôsobom.
No sú aj iné riešenia.
Tak, keď už to vieme...načo tá bolesť?

Spark

Čo si prvé všimnete na človeku?

Nech ste už akokoľvek zaťatý romantik, vždy je to ľudská silueta alebo postava, ktorá sa k vám svojím knísavým či ladným pohybom blíži.

Stačí pár krokov, spôsob akým kladie nohy pred seba, uhol do ktorého skŕča kolená alebo ruky volne zvesené pri tele pravidelne sa pohybujúce v rytme krokov. Nedokážete sa neobzrieť, svojim nemým krikom si pýta vašu pozornosť.

Niečo vo vašom vnútri vás zastaví, cukne a ďalší pohyb vpred je tak nútený a ťažký ako nikdy predtým.

V hlave si rýchlo vyberiete medzi dvoma možnosťami.

Jednou hlúpou, no v tej chvíli zdanlivo najprijateľnejšou, rozbehnúť sa preč a ignorovať splašený tlkot srdca. Alebo tou druhou, rozumnejšou, jednoducho sa otočiť a čeliť pohľadu tých najhlbokejších očí so všetkou hrdosťou, ktorú ste v sebe schopný nabrať.

A zrazu tá bublina praskne...a s podľamujúcimi sa kolenami sa cítite ako ten najzraniteľnejší človek na svete.

Predtým ako sa prinútite vysloviť aspoň obyčajné slovo na pozdrav máte chuť kričať, plakať, smiať sa a v žalúdku cítite známe chvenie.

V tom momente by ste radšej ležali zavretý na psychiatrii s diagnostikou mentálna retardácia ako stáli oproti človeku, ktorý vám tento zmetený stav privodil.

Vtedy však príde nečakaný zvrat a po odhalení predných zubov poukazujúcich na podmanivý úsmev nechcete aby sa tento stav citovej beztiaže a návalu blaženosti niekedy skončil.

Nečakane všetko začne dávať zmysel, akoby ste našli stratený kus puzzle, ktorý ste tak dlho hľadali.