Vianoce

Vysoké budovy, nekonečné haldy betónu a rady okien vynímajúce sa pred čiernou upršanou oblohou. 

Náhle tak smutnou z výjavu, ktorý má každý deň pred očami.

Šialená džungľa.

Množstvo tvárí, očí, nosov, úst.

Neznámych a neobyčajne bezvýrazných. 

Ako holé múry navôkol, ktoré ich definujú.

Beztvárny hluk piesní naplnený šumom mesta a krikom dlažobných kociek, ktoré si ešte nezvykli na tvrdé podrážky čižiem.

Zvláštny výjav.

Desiatky, možno stovky uzimených duší hľadajúcich teplo srdca, ktoré sa im aj napriek ich stavu, vzťahu či rodine nedostáva.

A tak len mrznú v decembrovom raji svetielok hrajúcich v divých odtieňoch takmer diskotékového svetla.

A ostré kvapky dopadli na ich vybledlé masky uvedomujúce si vlastnú nemohúcnosť.

Úsmev a neodvrávať.
Prišli predsa Vianoce.