Zvrátené

Druhý deň ráno.
Priveľa myšlienok na primálo spomienok.
Priveľa pocitov na primálo odhodlania.
Prečo zo seba robíme mučeníkov a stále hľadáme vinu v niekom inom?
Za každú cenu trpíme, ale radšej nadávame akoby sme niečo zmenili.
A pritom jediné po čom túžime je byť šťastní.
Tak prečo si to robíme?
Skutočne tých pár chvíľ šťastia stojí za to? Trpieť dlhé hodiny potom.
Prvá je najhoršia, druhá je zlá, po tretej príde spánok.
Našťastie.
Tak závislý...
Priznávam.
Zvrátene a bezhranične.
Možno nás baví trpieť.
Život je tak rozmanitý so všetkými svojimi strasťami.
Len ten, ktorý si dokáže pospájať súvislosti pochopí prečo tie dve zložky nemôžu bez seba existovať.
Zábava a bolesť.
Radosť.
Sme tak šťastní že trpíme. Vďační.
A napriek tomu to bolestivo trhá zvnútra.
Je to presne ako silná droga, ktorej sa nedá zbaviť.
Požiera telo i dušu, no tých pár minút opojnej radosti stojí za to.
Otázne je len, kedy sa predávkujeme.