V Biblii
kážu život bez prehreškov, no život je prehreškom.
Satisfakcia
nalievaná rovnomerne do žíl s každodennými sklamaniami, sebaklamami.
Vždy to tak
bolo.
Niečo ako
jin jang, až na to, že jangu sa aspoň občas darí lepšie.
Biele uličky,
ostré hrany domov, známe tváre.
Chlad.
Ostrý vzduch,
pišťane motora, zaprášená klimatizácia.
Aspoňže ten
klinový funguje... skôr však balansuje na vydratých kolieskach, ktoré by do
neho mali zapadať a hýbe sa už len zo zotrvačnosti.
Ako ľudia
v zime, márne hľadajúci teplo v pletených rukaviciach, keď im mrzne
srdce.
No napredujú
ďalej, svojou nemennosťou sa hýbu v nekonečných cestách papierového labyrintu.
A pritom
by stačilo nabrať odvahu, rozkopnúť krehké steny a boli by na
slobode.
Sme však
realisti.
Za všetko
treba platiť.
Ide len o to
koľko ste schopní obetovať.
Všetko čo
máte?
Ešte stále
si myslíte, že to môže byť dostačujúce?
Nie.
No obetný
baránok by to vyriešil.
Skutočne sme
však taký bezcitní aby sme nechali iných ľudí trpieť za vlastné hriechy?
Áno.
Nie.
Niekedy.
Možno.
Ale radšej
nie.
A tak sa
ďalej prechádzame v papierovom bludisku a zúfalo objavujeme jeho ďalšie
skryté nástrahy.
Večer sa
potápame vo voňavých obliečkach a dúfame, že ďalší deň prinesie vykúpenie.
No nasleduje
len zrkadlo včerajších skutkov.
.jpg)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára