Snežienky

Chladné zahmlené okno a na ňom ľadové ruže gravírované nočným vyčíňaním zimy.

Mokrý biely prášok pokrývajúci všetko v okolí zjemnil ostré hrany striech a vyčaril úsmev všetkým nevinným stvoreniam nepoznačeným strachom matiek a karhaním otcov.

My ostatní sa mračíme v umelom teple stien poskytujúcich obklady utišujúce des hlboko v nás.

Kiežby sme zas dokázali byť tými malými stvoreniami bez zábran a predsudkov. S radosťou sa vrhať do hlbín neznáma.

Zasnené oči hľadiace na vyjazdené koľaje na ceste, nemenný obraz zotrvávajúci v zbesilom pohybe uvŕzganých stieračov bojujúcich o prežitie so snehovými vločkami.

Ukričaný mobil vyhral boj so spánkom a teraz má znova potrebu pripomenúť svoje jasné prvenstvo v živote.

Tvár bez výrazu a v hlave karneval farieb, túžob a snov miešajúcich sa s množstvom nezodpovedaných otázok.

Reproduktory vo dverách sa chvejú pod dunivými zvukmi basy a výrazných bubnov prenikajúcich cez rebrá, pľúca, až k srdcu. Unavené bunky pomaly vsiakajú energiu z hudby.

Hlboký nádych.

Horká cigareta a jemné praskanie páliaceho sa tabaku v hluku diaľnice.

Vysoké jedle šednú v hmlovom opare, cez ktorý sa snažia preniknúť  zubaté slnečné lúče zápasiace s februárom.

Roztápajú kryštálovú pokrývku.

Všetko sa mení, no pod mäkkými závejmi ticho pučia snežienky.